Pivo ako zábavný ekonomický indikátor: Za aký dlhý čas si naň zarobíte?

Big Mac Index na trhoch nie je žiadnym nováčikom. Časopis The Economist s ním prvýkrát prišiel už v roku 1986 a od tej doby ho pravidelne aktualizuje. Big Mac Index vychádza z predpokladu, že by legendárny sendvič od McDonald's mal vo všetkých krajinách na svete v rámci parity kúpnej sily stáť úplne rovnako. V skutočnosti sa však jeho cena v jednotlivých regiónoch po presunutí do východiskovej meny, amerického dolára, zásadne líši. A práve na základe týchto rozdielov The Economist každoročne počíta, ako sú jednotlivé národné a nadnárodné meny nadhodnotené, alebo podhodnotené.

Niektorým investorom sa už však Big Mac Index za takmer tridsať rokov začal prejedať, a tak Robert A. Ferdman a Ritchie King zo servera qz.com usúdili, že prišiel čas na zmenu. S pomocou svetovej databázy cien Numbeo zistili, za koľko sa v priemere v jednotlivých štátoch predáva v reštauráciách a baroch polliter piva a tieto dáta skombinovali s údajmi o výške minimálnej hodinovej mzdy v každej z týchto krajín.

Výsledkom, na ktorý sú obaja muži právom hrdí, je pivný index, ktorý vyjadruje, ako dlho musíte v každej konkrétnej krajine pracovať, aby ste si pri minimálnej hodinovej mzde mohli nechať na stôl doniesť orosený pohár zlatistého moku. Treba však dodať, že server qz.com nebol prvý, kto s týmto nápadom prišiel. Rovnakú myšlienku mal pred dvoma rokmi už aj samotný časopis The Economomist, ktorý svoj ​​vlastný index zostavil pri príležitosti mníchovského Oktoberfestu. Vtedy však index zahŕňal iba údaje z 27 krajín a namiesto minimálnej mzdy pracoval s hodinovým mediánom.

Najlepšie z porovnania vyšlo Portoriko, kde si môžete pohár piva dopriať už po 12 minútach práce. Zle si ale nevedú ani Luxembursko, Austrália a Cyprus, kde si na zlatistý mok pri minimálnej mzde zarobíte za 18 minút. A smútiť nemusia ani domáci milovníci "tekutého chleba. Slováci si podľa údajov o minimálnej mzde z roku 2011 môžu na jedno odskočiť približne po pol hodiny práce. Presne hodinu potom pri pomyslení na chmeľový mok musia pracovať Rumuni, Brazílčania a Izraelčania. Extrémne zle sú na tom, čo sa piva týka, v Bangladéši a Gruzínsku, kde musia odpracovať viac ako 13, respektíve 15 hodín.