Kto pivo pije, ten dobre žije / Autor: Roman Moravčík

Zlatistý mok, tekutý chlieb, chmeľová polievka. Dnešné pivo je určite výrazne odlišné od nápojov, ktoré do seba liali starí Sumeri. Práve im sa totiž všeobecne pripisuje zásluha na vynájdení piva. "Najstarší zachovaný dokument, vzťahujúci sa k výrobe piva, pochádza zo štvrtého tisícročia pred Kristom,“ tvrdí historik Peter Cabadaj. Autor knihy Slovenské pivovarníctvo v toku času dodáva, že už v starovekej Mezopotámii poznali až 70 rôznych druhov pív.

Líšili sa chuťou, farbou, podľa toho, z akého obilia boli vyrábané a aké príchute sa do nich dávali. "Dnes je až nepochopiteľné, čím všetkým sa pivá v tom čase dochucovali,“ krúti hlavou Cabadaj. Pivo sa totiž vyrábalo nielen z jačmeňa, ale i zo pšenice, prosa, ovsa a niekde i zo šošovice. Predtým, ako sa všeobecne rozšíril chmeľ ako neodmysliteľná súčasť piva, sa tento nápoj obohacoval o šalviu, mätu, škoricu, zázvor, aníz, ihličie, jelšové či orechové listy, dubovú kôru, ba dokonca i o petržlen. "Ako prví začali pri výrobe piva používať chmeľ starí Slovania,“ hovorí Cabadaj.

Našim predkom tak svet vďačí za charakteristickú horkastú chuť terajších pív. Chmeľ, bez ktorého by pivo nebolo horké, ale sladké, sa dnes pridáva dokonca aj do rôznych ovocných pív, ktorými sa pýši najmä Belgicko.

Pivo aj z minerálky
"Dnes pod pojmom pivo rozumieme nápoj vyrobený z jačmeňa, respektíve jačmenného sladu, vody a chmeľu,“ definuje obľúbený nápoj predseda bratislavského Klubu zberateľov pivovarských suvenírov Ivan Ozábal. Zberateľstvu sa naplno venuje na dôchodku, predtým pracoval na generálnom riaditeľstve Slovenských pivovarov a sladovní. Ako dodáva, v súčasnej chmeľovej podobe sa pivo ustálilo približne od 12. storočia, keď sa vďaka slovanským pivovarníkom začal všeobecne používať chmeľ ako neoddeliteľná "pivotvorná“ surovina.

Ozábal pripúšťa, že existujú výnimky z pravidla. Napríklad niektoré nemecké pivovary dodnes varia pivo z pšeničného sladu, inde sa zas namiesto obyčajnej vody môže použiť i minerálna voda a vzniká takzvané minerálne pivo. "Napríklad pivovar v Karlových Varoch používal miestnu minerálnu vodu na výrobu piva Doktor Bier,“ hovorí bývalý pivovarnícky funkcionár.

Svetový prím v množstve vypitého piva držia Česi. "Spotreba sa tam pohybuje okolo 158 až 160 litrov na hlavu za rok,“ hovorí Roman Šusták, výkonný riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu. Je to vskutku impozantný výkon, na ktorý Slováci môžu len so závisťou hľadieť z hĺbky polovičných hodnôt. Naša spotreba totiž predstavuje podľa údajov z minulého roka chabých 81 litrov na obyvateľa.

Slováci však v porovnaní so západnými susedmi nepili vždy z menšieho džbánku. V 17. a 18. storočí to boli práve bohaté banské mestá na dnešnom strednom Slovensku, ktoré určovali pivárske trendy v celom regióne. "Išlo o vrcholný vek slovenského pivovarníctva, boli sme vtedy rovnocennými partnermi s českými pivármi,“ tvrdí Peter Cabadaj. "Kremnica, Banská Štiavnica, Banská Belá či Banská Bystrica v tom čase výrazne profilovali pivovarníctvo minimálne v strednej Európe.“

Prečo slovenské pivo vďačilo v tom čase za svoju slávu práve baníkom? Historik Ján Lukačka vysvetľuje, že dopyt po pive priamo súvisel s ťažkou baníckou prácou. "Napríklad v Banskej Štiavnici sa koncom 15. storočia sústreďovalo až približne tisíc námezdne pracujúcich banských robotníkov. Keď baníci vyfárali, tak boli, samozrejme, na smrť vysmädnutí, vieme si predstaviť, aké podmienky mohli vtedy vládnuť v baniach. Preto správcovia banských podnikov privážali pivo priamo pred brány baní,“ hovorí historik.

Jedno pivo denne
"Na zdravie!“ znie pri každom pozdvihnutí pohára s "oroseným zázrakom“. Boľavá hlava na druhý deň však nemá veľa spoločného so zdravím. Ako uvádza Daniela Šmogrovičová z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, za striedme pitie alkoholu sa u muža považuje pol litra dvanásťstupňového piva denne. "Aj to by nemalo byť vypité naraz, ale postupne v priebehu celého dňa,“ hovorí Šmogrovičová a dodáva, že pre ženu je tou normálnou dennou dávkou malé, teda trojdecové pivo.

Jedno pivo denne zodpovedá množstvu alkoholu, ktoré ľudskému organizmu neškodí, naopak, prospieva zdraviu. "Alkohol v malých dávkach užívaných pravidelne chráni telo pred srdcovo-cievnymi chorobami, vysokým krvným tlakom, infarktom, mŕtvicou i demenciou,“ zdôrazňuje potravinárska expertka. Najvýznamnejšou zdraviu prospešnou funkciou alkoholu v ľudskom tele je rozpúšťanie "zlého“ LDL cholesterolu (LDL - low density lipoprotein, čiže lipoproteín s nízkou hustotou). Alkohol zabraňuje ukladaniu LDL cholesterolu na stenách ciev, čím chráni pred kôrnatením ciev - aterosklerózou. Keď vás teda nabudúce zavolá priateľ "na jedno zdravotné“, určite neodmietnite. Treba si však dať pozor, aby naozaj zostalo len pri tom jednom.

Boj proti radikálom
Prínos piva pre zdravie ľudstva sa však zďaleka nekončí pri alkohole. "V pive sú látky pochádzajúce zo sladu a chmeľu, ktoré nie sú v iných alkoholických nápojoch. Pivo preto chráni i proti osteoporóze, obličkovým kameňom, Alzheimerovej chorobe aj proti rakovine,“ hovorí Šmogrovičová. Ide tu najmä o takzvané antioxidanty. Antioxidantov je viacero druhov, ich prácou je bojovať proti kyslíkovým radikálom.

"Voľné kyslíkové radikály sú extrémne chemicky reaktívne molekuly, ktoré sa v tele tvoria pri dýchaní, ale aj pod vplyvom cudzorodých látok či žiarenia,“ vysvetľuje Šmogrovičová. Ako upozorňuje, pre voľné radikály nemusíme mávať bezsenné noci, ak je ich však v organizme priveľa, sú pre naše zdravie nebezpečné. "Voľné radikály sú normálnou súčasťou látkovej premeny a významnou súčasťou imunitných systémov, ale ak organizmus stratí nad tvorbou a likvidáciou voľných radikálov kontrolu, môže byť jeho zdravotný stav vážne ohrozený "bombardovaním“ buniek a veľkých molekúl voľnými radikálmi.“ Antioxidanty, ktorých pivo obsahuje veľké množstvo, tieto voľné radikály viažu, alebo ich priamo rozkladajú, čím naše telo chránia.

Nie je však pivo ako pivo. Podľa Ivana Ozábala je zo zdravotného hľadiska vhodné piť produkty malých pivovarov, najlepšie nefiltrované a nepasterizované kvasinkové pivo. "Jeho nevýhodou je krátka trvanlivosť, ale má vysokú nutričnú hodnotu a množstvo látok prospešných zdraviu,“ hovorí Ivan Ozábal. Bežne konzumované pivá na Slovensku sú už precedené cez špeciálne filtre, čo im podľa Ozábala uberá na kvalite. "Dobré látky zo sladu i chmeľu tam však čiastočne zostávajú,“ dodáva Ozábal s tým, že vyhliadky do budúcna nie sú príliš ružové.

Aj u nás sa totiž začína presadzovať takzvaná ostrá filtrácia známa zo zahraničia, ktorá zlatistý mok ochudobňuje o zdraviu prospešné látky. "Pivo je takzvaný koloidný roztok, čo znamená, že sú v ňom rozptýlené pevné častice, ktoré aj keď nie sú viditeľné voľným okom, sú pomerne veľké,“ vysvetľuje Daniela Šmogrovičová. Ak sa tieto čiastočky z piva vyfiltrujú, dostávame "mŕtve pivo“, čiže v podstate tekutinu zloženú z vody, alkoholu a kysličníka uhličitého.

Cez pohár do Ameriky
"Naše pivo je polopriesvitné, pričom tie masovo vyrábané pivá veľkých nadnárodných koncernov sú priehľadné, že cez ne vidíte i do Ameriky,“ rozhorčuje sa Ozábal. Veľké pivovary kladú dôraz na trvanlivosť, čím je pivo lepšie prefiltrované, tým dlhšie vydrží, navyše sa pasterizuje a pridávajú sa doň chemické konzervačné činidlá.

Najhoršie je, že tieto trendy sa začali preberať i u nás. "Možno tu pozorovať odklon od tradičnej kvality, nútia nás piť pivo, ktoré je riedke, ostro prefiltrované, mŕtve.“

Šancu na záchranu tradičnej úlohy piva ako nápoja pre zdravie vidí Ozábal v malých, rodinných pivovaroch. Tie majú tradíciu najmä (ako inak) v Českej republike i v Nemecku, so striedavým úspechom sa darí malým výrobcom i na Slovensku. "Tým veľkým producentom ide iba o čo najnižšie náklady a najvyššie zisky. Ak však chcete robiť dobré a kvalitné pivo, musíte mať k nemu vzťah,“ zdôrazňuje skúsený pivár na dôchodku.

Zaujímavosti o pive

- celková spotreba piva vo svete dosiahla v minulom roku vyše 174 miliónov litrov;

- dolu krkmi Európanov z toho pretieklo niečo vyše 55 miliónov litrov;

- prvou doloženou písomnou zmienkou o pivovarníctve v Čechách je listina istého pražského kostola z roku 1088. V Rakúsku sa dochovala listina spomínajúca zdanenie piva z roku 990. Je takmer isté, že v rovnakom čase sa už pivo varilo i na území dnešného Slovenska. Prvé písomné správy odtiaľto však máme dochované len od 13. storočia. Ide o list poddaných zo Šale z roku 1233, v ktorom sa poddaní sťažujú na nespravodlivé zaobchádzanie pri dodávaní piva pre kláštor
svätého Martina;

- najstaršou tradíciou z dodnes fungujúcich pivovarov na Slovensku sa pýši pivovar Steiger vo Vyhniach. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1524, ako oficiálny dátum založenia je
stanovený rok 1473, pivovar však medzitým viackrát zmenil lokalitu;

- kvalita piva sa v stredoveku údajne kontrolovala tak, že inšpektor vylial pivo na drevenú lavicu. Potom si na lavicu sadol v kožených nohaviciach a keď sa k lavici prilepil, znamenalo to, že pivo
je kvalitné, teda že obsahuje dosť zvyškového cukru i ďalších látok;

- 100 gramov piva má 45 kalórií, teda toľko, koľko má aj 100 gramov ovocnej šťavy, ale pivo má približne trikrát menej cukru;

- výživová hodnota jedného pollitrového piva zodpovedá napríklad 300 gramom zemiakov, 100 gramom chleba, 30 gramom masla alebo 180 gramom mäsa.

Zdroje: Cabadaj, P: Slovenské pivovarníctvo v toku času, Ozábal, I: Pivovary na Slovensku, III. diel, Šmogrovičová D: Pivo a zdravie, Slovenské združenie výrobcov piva a sladu